História

    Urbár sa dá voľne preložiť ako pozemková kniha zaznamenávajúca poddanskú pôdu, ktorej vlastníkom je zemepán a držiteľom urbárny sedliak.

Inými slovami je to súpis celkovej poddanskej pôdy a stanovenie povinnosti poddaných voči zemepánovi. Mária Terézia začala s novou právnou úpravou pomerov a v celokrajinskom meradle určila poddanské povinnosti. Takto sa upravili vzťahy medzi zemepánmi a poddanými. 

Táto reforma síce určila maximálne hranice dávok a povinností poddaným, no nijako nenarušila feudálne vlastníctvo pôdy a nezrušila nevoľníctvo. 

V agrárnej reforme svojej matky pokračoval aj Jozef II. V roku 1785 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo.

Týmto patentom zaniklo pripútanie roľníka k pôde, priznala sa osobná sloboda i právo nakladať s hnuteľným majetkom

    Podľa zachovaných dokumentov vzniklo spoločenstvo a zápis prvých stanov dňa 20.Júna 1900. Zakladateľmi spoločenstva boli Fekias Adam, Šefranka Filip, Csyibula Mihál. V dnešnej dobe sa tieto stanovy dožívajú 115 rokov. V prvých zápisoch obsahuje menoslov 441 vlastníkov s výškou ich vstupných podielov. 

    Pastva bola vedená v hárku č.181 s výmerou 1063440m2 a hora bola vedená v hárku č.182 s výmerou 1096200m2.

Jeden podiel znamenal 1/32 z výmery a predstavoval číslo 1260m2, ktoré je oboma výmerami deliteľné bezo zvyšku.

Posledný zápis v hárku č.181 bol v r. 1944 a v hárku č.182 v r.1964, hora podľa vtedajších zákonov znárodnená nebola.

Zachovaný je aj Pasienkový poriadok vydaný v tých časoch, no neskôr v r.1935 bol nahradený Dr. Viliamom Záborským poriadkom pomenovaným 

"NÁVOD k organizácii bývalých urbárnikov, komposesorátov a pasienkových spoločenstiev".

    Hlavní štatutárni zástupcovia boli: Hájny, Pokladník, Gazda (Predseda)

Hájny dozeral na stav v chotári, pastvy, cesty atď. Bol viazaný prísahou a jeho výpoveď bola vždy presvečivá, bez podozrenia zaujatosti.

    Príjmy spoločenstva boli hlavne z predaja dreva. Piliarske drevo sa predávalo dražbou, ktorého uzatvorenie zmluvy schvaľoval Župný úrad vo Zvolene.

Hlavným predajom dreva na pálenie bola haluzina, ktorá sa predávala na fúry. Bol to furmanský voz a ten stál 5 k.

Z menoslovu pastvy 181 a pasienkového konta sa zistil aj počet vtedajších stavov rožného statku, oviec a kozí, ktorého tvorilo v rokoch 1913-1916 

175 ks hov. dobytka nad 3 roky, 21 ks 1 až 2 roky, spolu 196ks, 158ks oviec a 57ks kôz, kone evidované neboli.

Príjmom spoločenstva bol aj predaj piesku z Kamenistého, na stavby domov a lámanie skál.

    Pôda sa chránila "ako oko v hlave". Ak sa zozbahnila v dažďoch pri napájadlách alebo výhone, okamžite bol zakázaný prístup. Povinne sa čistili na jar pastvy, opravovali sa odrážky na cestách proti vymývaniu od dažďov. Hora sa zalesňovala z vlastných škôlok o ktoré sa urbár staral a vysádzal.

Obec vo svojich podieloch a spolupatričnosti urbáru zaisťovala aj plemenných býkov a capov. Inkasovala potom poplatok pri inseminácii. 

O chov dobytku sa v zimnom období starali pastieri. Pri nútených porážkach sa vysekávalo mäso a predávalo solidárne poškodenému gazdovi podľa finančných možností.

Dlžníci s výškou a náhradou dlhu boli evidovaný v Podlžnom lajstry zachované zo dňa 10.Mája 1930.